Slová majú moc

Ako už iste niektorí viete, aktuálne som na škole v Rakúsku. (Už len mesiac) Po prvom týždni tam,som cestovala na minulú víkendovku gdzn schl. Pri návrate na intrák (nedeľa) som zistila,že veci v mojej skrini boli inak poskladané a chýbali mi šaty. Keďže som bývala na izbe iba s jedným dievčaťom bolo to jasné,ale rozhodla som sa neobviňovať ju. Napriek tomu,že mi zrejme klamala do očí, prehlasovala som nad ňou,že je ženou pravdy a snažila sa nezmeniť svoje správanie.
V stredu som si išla skontrolovať zostatok na účte a zistila,že niekto zneužil moju kreditku. Zmizlo mi odtiaľ skoro 80€ na nejaký nákup,kt.som nikdy nevykonala. Veci začali byť divné. Bola som zmätená. Cez slzy som spievala a prehlasovala Otcovu dobrotu. Snažila som sa vyzdržať. Byť silnou v Ňom. Ľudia zo spolča za mňou stáli a žehnali mi silu.
V nasledujúci deň som si po škole išla hneď zaniesť veci na izbu,aby som stihla obed. Keď som sa z neho vrátila, spolubývajúca sa ma opýtala či neviem prečo je jej iPhone na inom mieste. Pochopiteľne,že som nevedela,keďže som bola na obede. V zápätí som zbadala,že moja peňaženka bola otvorená a vybratá z batohu,v kt.som ju nechala pred odchodom na obed. Hneď som sa jej opýtala či boli dvere zatvorené. Ona povedala,že nie. Ja som ich však zamkla. Napádali mi myšlienky,či som ich vážne zamkla ale po všetkých skúsenostiach z predošlých dní,by to bolo dosť nelogické z mojej strany. Po nahliadnutí do peňaženky som zistila,že mi chýba 50€. Po nahlásení tejto krádeže mi dali novú izbu len pre seba. Spolubývajúca mala možnosť povedať riaditeľovi,či ukradla peniaze. Tvrdila,že nie. Takže prišla polícia,kt.našťastie rozumela anglicky. V piatok volal riaditeľ jej mame,aby jej to oznámil. Ona sa však bránila,že jej dcéra by to neurobila. Ja som sa tiež čudovala- dievča z Viedne z 1.dištriktu,kde 50€ znamená absolutne nič.
Všetkým týmto veciam som nerozumela. Mama chcela,aby som išla domov. V priebehu 5 dní som prišla o 150€. (Tento pobyt nie je lacný špás,takže ma to veľmi vzalo)
V pondelok ma prišiel zavolať riaditeľ,že Kathrin (býv.spolubývajúca) mi chce niečo povedať. Boli tam jej rodičia,kt.sa za ňu ospravedlňovali a ona mi vrátila 50€ so slovami "prepáč" a "nič viac som ti nevzala". Ja som síce vedela,že mi zrejme ukradla tie šaty a ešte nejaké jedlo. Pri prvej príležitosti
som si k nej sadla v jedálni a snažila sa s ňou komunikovať. Musím uznať,že ma musel viesť Otec k tomuto kroku. Vychovávateľky sa doteraz nechápavo obzerajú,že prečo s ňou sedávam. Ale na tom mne nezáleží.
Dnes ráno som si znova skontrolovala aplikáciu svojho účtu v banke a banka mi poslala späť peniaze,kt.niekto zneužil!
Teraz vidím,že moje prehlásenia majú obrovskú moc v Ňom. Ja som prehlásila,že sa mi všetko vrátila a dostanem lepšie šaty.
Chápete? Mne tých 50€ bolo ukradnutých,len preto ,aby mi Otec splnil sen,aby sme boli spolu dlhodobo sami.
Dobrý Otec!

S 2€ na viedenskej stanici

Bol to piatok. A ako obyčajne,nezaobišiel sa bez nejakej tej cestnej zápchy. Časovo vystresovaná,sediac vedľa neznámeho dievčaťa,kt.malo celú ruku zjazvenú z rezania sa , som počúvala pieseň od Birdy- People help the people. Mnoho som uvažovala ako dievčaťu prejaviť aspoň náznak pomoci. Neprišiel však žiaden nápad. Jediné čo som cítila bola bolesť. Akokeby som ju chápala a prežila to isté. So slzami na kraji som kontrolovala čas. Môj autobus do Bratislavy zväčša odchádza o 5 minút neskôr. Zdalo sa to ako dôvod na menšiu paniku. Keď sme konečne zastavili vo Viedni na požadovanej zastávke, bolo mi jasné,že len zázrakom stihnem svoj autobus. Utekajúc s kufrom na metro... Ach,ušlo predo mnou jedno. Tak teda počkám 3minúty na ďalšie. Zdá sa to ako nič oproti MHD v našom meste. Ale "vďaka" tým 3 minútam som nestihla na autobus. Prepadol mi lístok. V peňaženke som mala mizerné 2€. A čo teraz? Zrazu sa ma neznámy muž začal pýtať,či ide autobus do BA,či to má blízko do centra a atď. Neskôr som zúfalá so slzami prišla za ním a opýtala sa ho,či by bol ochotný mi požičať 2€,kt.mu v BA vrátim. Bez problémov mi pomohol. Dokonca sme sedeli vedľa seba. Napriek ďalším zápcham som konečne docestovala do BA,kde som mužovi vrátila 2€ a poďakovala mu. Som šťastná,že ešte stále existujú ľudia,kt.nezabúdajú byť ľudskí.

Lastovička

Cítim sa ako vtáčatko,ktoré môže oddychovať v bezpečí hniezda,vlastní istotu,že dobrý rodič sa vždy vráti a nakŕmi ho. Milujem to slovo- BIRDY. Také nežné,jemné..
no zároveň slobodné. Niekedy mu tak závidím tú možnosť zaletieť kam chce.

Denne nosím náhrdelník s lastovičkou,aby som vyjadrila to,ako slobodne sa môžem v Otcovom náručí cítiť. (2Kor3,17) Avšak nikdy som sa nezamerala na to,že je to lastovička. Že to nie je len také hocijaké vtáčatko ale LASTOVIČKA! Uvedomila som si to až v piatok na hodine angličtiny,kedy môjho profesora zaujal tento náhrdelník a okomentoval to slovami: "It isn't only bird. It's a swallow." Po polroku som si to reálne uvedomila ale boli to slová,ktoré by mi vtedy (pri kúpe) zrejme neosožili toľko ako teraz.

Zobúdzam sa každé ráno na inom mieste. Deň čo deň bližšie k domovine.
Ako lastovička,ktorá letí do teplých krajov. (Snáď ten náš bude)
Moja duša dychtí po teple,ktoré ponúka len domov.

P.S: Lietajte. Snívajte. Cestujte. 
P.S2: buďte SLObOdNí

Prečo dnes vyzerám úplne inak?

Inšpirované knihou Boh miluje zranené od Christy Black. Keďže obsah knihy je súčasťou toho čo žijem, je pre mňa nemožné isté veci nezopakovať ako sa uvádzajú v nej.

~Pamätám si ako som si na návšteve vždy "náhodne" sadla na miesto, z ktorého bol dobrý výhľad na najbližšie zrkadlo. Neustále sa kontrolovala,pozerala na samú seba. Myslím,že som sa cítila pekná.

Dievčatko,ktorého modelingovú karieru zrušila rodina kvôli financiám ,hneď po prvom úspešnom kastingu. I keď mnohokrát som bola terčom výsmechu kvôli môjmu nosu, cítila som sa pekná. Možno aj to je dôvodom prečo moja tvár okúsila len špirálu ( aj to maximálne 5krát).

"Ach, azda si zabudla na tie 2 roky strojčekového úsmevu? Ozaj a čo tá plochá hruď? K celulitíde a príšernému akné sa radšej verejne ani nepríznavaj." 
Po všetkých "hrozných" pohľadoch na seba , som však nenadobudla postoj nenávisti. Teda bola som v domnení,že víťazne čelím týmto pohľadom bez akéhokoľvek náznaku zranenosti alebo nebodaj zmene pohľaodu na samú seba.

Najväčší kameň úrazu nastal v septembri,keď som začala navštevovať hodiny baletu. "Dívaj sa na seba v zrkadle!" Bolo to miliónkrát ťažšie než kedykoľvek. Čas zapečatil minulosť a vyskladal nový obraz v zrkadle.
"Škaredá,zhrbená,nešikovná." Klamstvami dennodenne obklopená Bianka. S vedomím ,že ma Otec musí vidieť inak , som sa stávala odhodlanou prestať veriť lžiam. Boj. Boj,v ktorom viete,že ste na víťaznej strane ale napriek tomu sa cítite ako vyprahnutá opustená púšť,kde sa absolutne nič nedeje.
V tomto časovom období mi ľudia prorocky žehnali kúpeľ Božej lásky. Moja duša dychtivo prahla po nej. Ale stále nič. Nič. Nič.
"To si akože robíš srandu Pane Bože? Ja nemám ani štipku chuti na takýto humor!" ( Moja túžba po naplnení srdca Božou láskou trvala viac ako 2 roky. )

Raz mi leaderka nášho spoločenstva požičala už vyššie spomínanú knihu. Keď som si prečítala názov - Boh miluje zranené, hrdá strana Bianky kričala,že to musí byť omyl,že kniha nie je pre mňa. Skúsila som to. Zhltla som prvú kapitolu cestou autobusom zo školy ale pri časti 'Je rad na vás', som si to radšej odložila na neskôr. Po viac ako polroku som sa znova rozhodla skúsiť to,videla som to ako jediné riešenie v ťažšom čase.

Dnes po asi mesačnej "terapií" skrze túto knihu, sa chcem podeliť o jednoduchú zmenu,ktorá nastala v mojom živote. Áno,vidím sa inak! Nebolo to bezbolestné ale stálo to za to. Chcelo to každodennú dávku odvahy hľadieť sa do zrkadla, nahlas prehlasovať o sebe ,kým som, hrabať sa v minulosti a do všetkého vpúšťať Ježišovú uzdravujúcu lásku.

Dnes už viem,že som výsostná dcéra Kráľa. A ty tiež! Že pokiaľ mi niekto zastane na prechode ,nie je to kvôli jeho povinnosti,ani nejakému vyzývavému oblečeniu ale kvôli tomu kým som! (Predsa len by to bolo drzé nechať princeznú tak dlho čakať. :)
Dcéra hodná lásky pretože bola stvorená z lásky a na obraz Lásky!

Skús to prosím v nasledujúce ráno- postav sa pred zrkadlo a nahlas hovor,že si nádherným stvorením! Využívaj to,že slová majú moc a ty máš autoritu.

A prečo sa vidím inak? Lebo som dovolila Láske byť mojím zrkadlom. 

Vďaka tomu,že viem kým som ,správam sa tak a okolie to cíti a mení postoj voči mne.

Dcéra sediaca na vysokom stolci!
Prosím, cítťe sa nádhernými! (Aj cez slzy)